O čo sa kremlins jakobín, ktorého meno sa nevyslovuje snaží?

Autor: Ladislav Mišík | 9.7.2019 o 16:10 | (upravené 9.7.2019 o 16:28) Karma článku: 10,04 | Prečítané:  5565x

Čo nám chce kremlins jakobín, ktorého meno sa nevyslovuje, svojím vystupovaním povedať a ako to vlastne myslí? Nuž, malé okno do nedávnej histórie nikdy neuškodí. 

Výsledek obrázku pro blaha karikatura

Medzi hlavné znaky komunistického panovania patrí mimoriadny dôraz na propagandu. Šťastné zajtrajšky v beztriednej spoločnosti, v ktorej platí „každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb“, sa prezentovali ako cieľ, ktorému treba podriadiť všetko. Medzi legitímne prostriedky na dosiahnutie tohto pseudocieľa sa, okrem iného, prezentovala aj triedna nenávisť. Takéto mechanizmy myslenia fabrikovali ustavičný obraz nepriateľa, s ktorým sa treba tvrdo a nekompromisne vysporiadať. Nedôvera lámala charaktery, rozbíjala priateľstvá, ale i rodiny.

V celej spoločnosti panovala atmosféra dusivého strachu

Na zabezpečenie gigantických stavieb, ktoré spĺňali najmä propagandistické ciele, boli vytvorené vojenské pracovné tábory a na podobné ciele ako aj na tzv. prevýchovu, slúžili pracovné tábory pre civilné obyvateľstvo. Je samozrejme, že propaganda, ktorá potrebovala nielen presadiť a zdôvodniť zločinecké skutky režimu, ale ešte ich aj prezentovať ako spoločenský pokrok, si nemohla dovoliť žiadnu formu spoločenského dialógu. Preto, i keď tie najkrutejšie formy teroru po prvom desaťročí začali pomaly slabnúť (popravy, masové zatýkanie, pracovné tábory, násilne vysťahovanie z bytov a pod.), metódy propagandy sa zásadným spôsobom nezmenili až do samého konca trvania socialistického Československa.

Už deti v prvom ročníku základných škôl mali svoju organizáciu „iskričiek“

Ďalším dôležitým znakom komunistickej propagandy bolo systematické potláčanie individualít a vyzdvihovanie organizovaných más. Masy boli organizované v rôznych spoločenských a záujmových organizáciách, ktoré spravidla spadali pod tzv. Národný front, a ten pracoval vždy a zásadne, len pod vedením KSČ, čo aj bolo na každom kroku transparentmi a vo všetkých stanovách patrične deklarované.

Všetky riadiace funkcie na všetkých úrovniach zastávali výlučne členovia KSČ

Výber kandidátov na členstvo v komunistickej strane sa postupom rokov radikálne menil. Týmto výberom a nepokrytým zvýhodňovaním straníkov na každej pozícii v spoločnosti, vznikla z nich skutočná privilegovaná vrstva. Na pracoviskách sa organizovala aj ďalšia forma hrubého a ponižujúceho nátlaku na zamestnancov. Kasárenské a táborové maniere, potláčajúce akýkoľvek individuálny prístup a meniace jednotlivca na súčasť masy, boli prítomné v celom spoločenskom živote a na každom kroku. O každom človeku zamestnávateľ viedol kádrové materiály a pri odchode zo zamestnania vypracoval pre ďalšieho zamestnávateľa tzv. kádrový posudok, ktorý sa ťahal s človekom „punc nespoľahlivosti“ celé desaťročia, až do konca života a automatický sa prenášal aj na deti.

V tlačiarňach pracovali preverení ľudia, ktorí boli pri strojoch strážení

Podstatným znakom komunistickej propagandy je úplné informačné embargo. Na jeho zabezpečenie bola zavedená cenzúra každého oficiálne zverejneného slova. Zástupy cenzorov kontrolovali pred zverejnením každé noviny, časopis, knihu, scenár, prednášku, učebnicu a to nielen tie s celoštátnou pôsobnosťou, ale doslova každý riadok, ktorý mal byť zverejnený vo viacerých exemplároch. Aby nemohlo prichádzať k produkcii nekontrolovanej tlače, bola zavedená mimoriadne prísna evidencia všetkého spotrebného materiálu na výrobu tlače. Papier do rozmnožovacích strojov bol vo všetkých firmách prísne evidovaný. Tlačové stroje, ktoré sa po skončení svojej životnosti vyraďovali z prevádzky, museli byť ešte v areáli tlačiarne rozobraté a kostra sa musela rozbiť kladivami, aby bola úplne istá ich nefunkčnosť. V oblasti rozhlasového a televízneho vysielania režim vynakladal obrovské prostriedky na rušenie zahraničných staníc, aby zamedzil prílev slobodných informácií. Osobitnú kategóriu tvorili služobné cesty do zahraničia, ktoré sa režim snažil obmedzovať na najnižšiu možnú mieru. Často sa stávalo, že po návrate bol občan predvolaný na ŠtB, aby podal hlásenie o svojich kontaktoch a stretnutiach počas cesty. Príslušníkov bezpečnosti zvlášť zaujímali prípadné kontakty s našimi emigrantmi, ktoré považovali za porušenie lojality voči režimu. Bolo evidentné, že bezpečnosť si vydržiavala veľmi husté spravodajské siete aj v zahraničí. Kto cestoval častejšie, mal dokonca svojho „priateľa“, u ktorého sa musel hlásiť.

Materiál odložia ad acta a na všetko sa zabudne

Nadradenosť členov strany nad nečlenmi sa prejavovala v nespravodlivom stíhaní a policajnom prenasledovaní. Trestnoprávne súdy nesmeli súdiť žiadneho člena komunistickej strany. Ak sa straník dopustil trestného činu, materiál bol postúpený orgánom strany a tie rozhodli, resp. nerozhodli o osude svojho člena.

Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989 (2). Peter Smolík, časť – osobné svedectvá. Vydavateľstvo Michala Vaška Prešov, 2001, 576 s., ISBN 80 – 7165 – 314 – 4

Kardinál Ján Chryzostom Korec

Kresťanských mučeníkov pribíjal v 20. storočí na kríž predovšetkým ateistický komunizmus – od popráv a smrti hladom na ostrovoch Solovky v Rusku, cez popravy v Kambodži, až po väznice na Slovensku. Vo Francúzsku bola napísaná kniha, preložená už aj do slovenčiny ako „Čierna kniha komunizmu“. Jej autori – historici na začiatku píšu: „O čom budeme hovoriť? O akých zločinoch? Komunizmus ich napáchal bezpočet, predovšetkým zločiny proti ľudskému duchu, ale aj zločiny proti univerzálnej kultúre a proti kultúram národným. Stalin dal v Moskve zbúrať desiatky kostolov. Ceaušescu zničil historické jadro Bukurešti a dal v ňom postaviť úradné budovy s megalomanskou perspektívou. Pol Pot dal kameň po kameni rozobrať phnompenskú katedrálu a chrámy v Angkore vydal napospas džungli. Počas maoistickej Kultúrnej revolúcie červené gardy zničili alebo spálili nevyčísliteľné umelecké poklady. No nech už sú tieto straty pre jednotlivé národy a pre celé ľudstvo akékoľvek ťažké, čo zavážia oproti masovému vraždeniu mužov, žien a detí? Odhady dávajú približné číslo, vďaka ktorému si možno urobiť jasnú predstavu:

  • ZSSR 20 miliónov mŕtvych,
  • Čína 65 miliónov mŕtvych,
  • Vietnam 1 milión mŕtvych,
  • Kambodža 2 milióny mŕtvych,
  • Severná Kórea 2 milióny mŕtvych,
  • východná Európa 1 milión mŕtvych,
  • Latinská Amerika 150 000 mŕtvych,
  • Afrika 1,7 milióna mŕtvych,
  • Afganistan 1,5 milióna mŕtvych,
  • medzinárodné komunistické hnutie a komunistické strany, ktoré neboli pri moci, asi 10 000 mŕtvych.

Súhrn atakuje hranicu 100 miliónov mŕtvych.“

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Zväz ustúpil Širokým, nečakane zmenil pravidlá Tipsport ligy

HC Slovan Bratislava získal ďalšie dva týždne, aby vyplatil záväzky po splatnosti.

KOMENTÁR JURAJA BERZEDIHO

Slovan? Je to preplácaná banda žoldnierov

Belasé srdce krváca.


Už ste čítali?